Kornspitz

kornspitz

Pečiem síce dobrý chlieb i rožky, ale občas sa predsa len zastavím v obchode a do košíka prihodím kornspitz. Veľmi mi chutí a verím, že je to lepšia alternatíva, ako biely rožok ( aj keď ilúzie o predávanom celozrnnom pečive som už celkom stratila), preto som chvíľami prehľadávala internet, či nenarazím na návod. Nuž…recept na kornspitz je zrejme viac strážený ako nahrávky telefonických hovorov vládnych činiteľov a na svetlo sveta sa ten originálny nedostal, alebo som ho jednoducho nenašla. Chuťou sa mu ale veľmi podobá tento recept na čierne rohlíky. Skombinovala som ho s receptom, ktorý som kedysi dávno dostala od Stanislavy Moravcovej z Apetitu a s výsledkom som viac ako spokojná. Nie je to teda originál, a predpokladám, že k tým pravým surovinám by som sa aj tak ťažko dostala, ale s výsledkom som spokojná. A nielen ja.

Na 12 rožkov:

Kvások:

100 ml vody

lyžica melasy

140 g hladkej múky

20 g droždia (pol kocky)

Zápara:

30 g pšenice

30 g raže

30 g ovsených vločiek

130 ml vody

Cesto:

150 g vody

100 g pšeničnej celozrnnej múky

100 g ražnej chlebovej múky

200 – 250 g pšeničnej chlebovej múky

1 lyžica oleja

16 g soli (kopcovitá lyžička)

20 g ľanového semienka

30 g slnečnicového semienka

1 lyžička drvenej rasce

10 g droždia

2 lyžice ražnej múky na podsypávanie

Postup:

V tomto prípade nepoužívam klasický prírodný chlebový kvások, ale jednoduchý drožďový. Všetky suroviny v mise vypracujeme, prikryjeme a necháme 3 hodiny v izbovej teplote. Potom s ním hneď zamiesime cesto, alebo odložíme do chladničky, vydrží tam až 3 dni.

Zrná na záparu hrubo pomelieme (v mlynčeku na obilie alebo v kávovom mlynčeku, v najhoršom v sekacom nástavci mixéru), pridáme vločky, zalejeme vriacou vodou, premiešame a necháme nabobtnať. Stačí tie 3 hodiny, kým budeme čakať na kvások.

kvások a zápara


Ďalšie miesenie je jednoduchšie v robote alebo v pekárni – iba všetko zmiešame a cca 10 minút pri pomalej rýchlosti necháme hniesť. Výsledné cesto má byť tuhšie a nelepí sa, podľa potreby pridáme múku. Ručne je to podstatne namáhavejšie, radím nepridávať všetku múku a po prvom premiesení ho vyklopiť na vál a spracovávať obojruč s podsypávaním.

vypracované cesto


Vypracované cesto vyklopíme do misy vytretej olejom a prikryjeme vekom alebo fóliou. Až zvojnásobí objem, tak ho je dobré premiesiť (môžeme zopakovať aj 2x) a nechať znova vykysnúť.

Vykysnuté cesto vyklopíme na vál, rozdelíme na 12 častí, z každého vyvaľkáme placku, zrolujeme a ešte preváľame rukami, ako keď robíme hada z plastelíny. Poukladáme na plech vyložený papierom, 2x šikmo narežeme, prikryjeme boxom alebo vložíme do igelitovej tašky či vreca, aby neoschli a necháme zdojnásobiť objem. Medzitým si vyhrejeme rúru na 250°C, a necháme v nej rozpáliť plech, na ktorý neskôr vylejeme trochu vody a tým priestor zaparíme.

Vykysnuté rožky postriekame rozprašovačom vodou, posypeme semienkami alebo vločkami, vložíme do vyhriatej rúry a zaparíme.

Piekla som v niekoľkých rúrach, a každá sa chová trošku inak. V tej mojej vkladám naraz obidva plechy, zaparím a prepnem zo spodného a horného ohrevu na teplovzdušný ventilátor, rožky tak viac narastú a majú krásne sfarbenú, tenkú a chrumkavú kôrku, ale vnútri sú nadýchané a mäkké. Na druhý deň už tak chrumkavé niesú, ale chutia stále výborne.

postup

kornspitz

Ešte zopár vysvetlení:

– v oboch receptoch, z ktorých som vychádzala, sa používa i sójový granulát alebo vločky. Pokiaľ nie je sója fermentovaná, tak mi robí problémy, preto som ju vynechala. Ak vám nie, kľudne si ňou nahraďte ovsené vločky.

– rovnako sa v oboch vyskytujú otruby a šrot, ten som vynechala z iného dôvodu – nemávam ich doma.

– pšenicu a raž (žito) kúpite v obchodoch so zdravou výživou, ja ich objednávam z Opobchodu. O červenej pšenici som už písala, je výborná nielen chuťou, ale neje ani prešľachtená, ako dnešné bežné odrody.

– nerada sypem soľou na povrchu – soli aj tak jeme dosť a navyše spôsobuje neskoršie zvlhnutie cesta a rožky sú potom chrumkavé kratší čas. Rovnako nemám rada pečenú múku na povrchu, preto aj krok s obaľovaním rožkov na záver vynechávam.

– melasu kupujem v Marks and Spencer  , ale je dostať aj v zdravej výžive. Výborný je aj slad, ten je ešte dostupnejší a v rôznych variantách. A ak zoženiete sladové vločky, určite ich tam dajte tiež

Krúpová polievka

Krúpová polievka

Krúpy mám stále doma, hlavne kôli tejto polievke ( v poslednom čase ich meliem aj do chleba spolu s pohankou, tak o dôvod viac nezanedbať zásoby). Doma sme ju robievali s údeným mäsom, ale mám vyskúšané, že aj bez neho je to lahôdka. Navyše, ak máte krúpy, tak na 90% máte doma aj zbytok – koreňová zelenina, soľ, čierne korenie a mletá paprika – viac netreba.

Potrebujeme približne:

4 stredné zemiaky

1 mrkva

1/2 menšieho zeleru alebo 2 stonky stonkového (zase to prestonkovanie…)

1 petržlen

lyžica oleja

lyžica masla

lyžička červenej papriky

šálka červenej šošovice (nemusí byť)

soľ

čierne korenie

vňať petržlenu, ligurčeku a zeleru (alebo aspoň niečo z toho)

šálka jačmenných krúp

Postup:

maslo rozpustíme v oleji a pomaly na ňom opečieme na kocky nakrájané očistené zemiaky a zeleninu. Až sa na dne kastróla vytvorí krusta, prisypeme lyžičku červenej papriky, premiešame a rýchlo zalejeme vodou (paprika pri vysokých teplotách horkne). Osolíme, okoreníme, pridáme šošovicu a necháme chvíľu variť. Čas závisí na veľkosti kociek. Medzitým prepláchneme krúpy, zalejeme vodou, osolíme a necháme chvíľu variť. Podľa veľkosti to trvá cca 15 minút, zlejeme cez sito a prepláchneme čistou vodou. Pridáme k mäkkej zelenine, privedieme k varu a je takmer hotovo. Úplne na záver posypeme nasekanými bylinkami a môžeme jesť.

opekanie zeleniny

Rady na záver:

– miesto obyčajnej červenej papriky dávam údenú, polievka tak dostane príjemne jemnú údenú príchuť (prípadne zaliať vývarom z údeného, pridať kocky údeného, alebo kožku zo slaniny)

– olej používam olivový, jednoducho preto, že ho mám rada.

– miešam ho s maslom, pretože sa maslo potom tak rýchlo nepripaľuje, ale výsledok má príjemnú maslovú arómu. Môžete samozrejme dať aj iba olej alebo iba maslo

– červená šošovica v polievke byť nemusí, ale zahusťujem s ňou pomerne často. Zmäkne rýchlo a netreba ju namáčať. Ak ju ale práve nemám, nič sa nedeje a varím bez nej

– krúpy sa dajú variť aj priamo v polievke, ale je potom taká „šlemovitá“, a to nemám rada.

– ak budete polievku často zohrievať, krúpy nechajte osobitne a pridajte si za lyžicu priamo do taniera, Inak sa priveľmi rozvaria a ehm… ani to nemám rada. Ale kto s tým problém nemá…

– čo do množstva surovím vyzerá polievka tak pre dve osoby, ale nakoniec je z toho veľký hrniec, tak pozor na pridávanie a násobenie, aby ste neskončili so zásobou na týždeň

Praclíky

Praclíky

Nuž…pečiem si doma chlieb i rožky, ale od posledného víkendu sú u nás hitom praclíky. Také správne – zvonku chrumkavé, vnútri mäkučké a skrz-naskrz voňavé. V hlave mi stále bežia obrázky odlomených kúskov, naberajúcich gervais alebo cottage, ale tak ďaleko som sa ešte nedostala. Praclíky miznú len tak priam kozmickou rýchlosťou. Ešte že príprava je tak jednouchá, že ju za pomoci mechanizácie zvládne aj dieťa, a stíham ich upiecť aj s dávkou rožkov ešte pred odchodom do práce. A tu je recept:

Na 16 praclíkov potrebujeme:

270 ml vlažnej vody

30 g zmäknutého masla

lyžička soli

lyžica cukru

500 g múky (najlepšia je polohrubá, ale funguje to i s hladkou)

instantné droždie (množstvo je určené na balíčku) alebo 1/2 kocky čerstvého droždia

Postup:

v už spomínanej mechanizácii jednoducho postupujeme podľa návodu – u môjho robota najprv tekuté zložky, potom tuhé, v niektorých pekárňach to je inak. Necháme vypracovať pri pomalých otáčkach cca 10 minút. Pri ručnej príprave si najprv pripravíme kvások z 2 lyžíc vody, lyžice múky a droždia. Až vzíde, tak zamiesime s ostatnými surovinami a trpezlivo hnetieme. Výsledkom je tužšie nelepivé cesto. Preložíme ho do misy vytrenej olejom, prikryjeme a necháme vykysnúť, kým nezdvojnásobí objem. Preklopíme na vál a vytvarujeme valec, ktorý rozdelíme na 16 častí (jednoduché je ho rozdeliť na polovicu a každú zase na polovicu… a tak ďalej, kým nemáme dostatočný počet dielov). Z každého ušúľame šnúru, pozdĺžne narežeme žiletkou (prípadne poriadne ostrým nožom), zatočíme okolo vlastnej osi a zlepíme kruh. Pokladieme ic plech vyložený papierom, postriekame vodou, vložíme celé do sáčku alebo igelitovej tašky a necháme vykysnúť. Mezitým si vyhrejeme rúru na 250°C. Po vykysnutí opäť postriekame vodou, štedro posypeme makom, sezamom, alebo aj ničím (to pre tých, čo semienka nemusia alebo nemajú radi) a dáme piecť. Samotné pečenie zavisí na tom, akú rúru vlastníme, V mojej stačí vlhkosť, ktorú rozprášim po praclíkoch a plechu. Tesní takmer dokonale, a nič z pary neunikne. Pri pečení v rúre, z ktorej para uniká, dáme pri nahrievaní plech, a pri vložení praclíkov tam chrstneme hrnček vody. Tá sa takmer okamžite odparí a výsledkom budú praclíky s chrumkavou kôrkou, ale mäkkou striedkou.

Zopár rád na záver:

– múku môžete použiť celozrrnú, výsledok bude zdravší a z môjho pohľadu ešte chutnejší. Ale! Múku si meliem sama, preosejem, a čo neprejde sitom, používam na rozkvasenie do chleba. To preosiate je skvelé na rožky a praclíky, sú krehké, nadýchané a voňavé. Nemám to odskúšané s kupovanou celozrnnou múkou, ale pokiaľ bude v termíne doporučenej spotreby, tak by nemal byť veľký rozdiel, aj keď celozrnná múka rýchlo zvetráva a kazí sa.

– z rovnakého cesta sú aj výborné rožky, vtedy cesto delíme na 12 častí, každý kúsok vyvaľkám a zrolujem, ďalší postup je rovnaký ako pri praclíkoch.

– Ak chcete chuť ešte viac vytuniť, tretinu múky, vody a droždia premieste deň-dva dopredu a v sáčku nechajte v chladničke. Výsledok premieste so zbytkom surovín – ďalší postup je rovnaký, ako v základnom precepte. V chlade prebehne fermentácia, ktorá vo výsledku má za následok uvoľnenie cukru z molekúl škrobu – je to zjednodušená formulácia. Striedka má potom prenikavešiu a plnšiu chuť, a kôrka sa ochotnejšie sfarbí do červena. Doporučujem všetkými desiatimi!

rožky

rožky

celozrnné rožky

Perníčky

peníčky

Pečiete na Vianoce perníčky? Ja sa snažím, ale nie vždy sa mi to podarí. Aj tento rok mi balíček s cestom ostal v chladničke do Troch kráľov, ale zato aspoň mali sólo a nesplynuli v záplave iných koláčikov.

Recept dostala moja mama od kamarátky Kamily dávno-pradávno, keď sa ešte voda sypala a piesok sa lial… No dobre, tak dávno to nebolo, ale rozhodne pamätá časy, keď v samoobsluhe na križovatke o perníkovom korení nechyrovali, a tak sme v mosadznom mažiari drvili klinčeky a badyán. Výsledkom hodinovej otrockej práce bola lyžička preosiateho korenia, ktorá sa hojne „nariedila“ škoricou. Tá našťastie rástla mletá, alebo to aspoň tak vyzeralo, keďže inak sa nepredávala.

K receptu som chvíľami mala výhrady – vyžaduje polohrubú múku miesto hladkej, je tam pomerne dosť masla, vajec i cukru, tak som časom  vyskúšala aj iné – bez cukru iba s medom, bez vajec i s nimi, bez masla… nakoniec som sa vrátila k tomuto receptu. Perníčky podľa neho voňajú a sú krehké a mäkké a dajú sa jesť okamžite. S cukrom som sa dohodla, že ho stačí menej, múku používam z časti celozrnnú, ale viac do toho nezasahujem.

Potrebujeme:

450 g polohrubej múky (robím napoly s pšeničnou celozrnnou)

2 vajcia

125 g zmäknutého masla

125 g medu

125 g cukru (stačí 70g)

2 lyžičky mletého perníkového korenia

1 lyžička vínneho kameňa alebo sódy bicarbóny

Postup:

Do misy robota nadávkovať všetky suroviny a nechať ho vypracovať mäkké cesto, alebo vymiesime ručne v mise. Zabalíme do fólie a necháme odležať v chlade aspoň 24 hodín, lepšie však týždeň alebo dva. Rozdelíme na 2-3 časti a z každej vyvaľkáme plát cesta v hrúbke 2 mm. Formičkou vykrajujeme tvary, kladieme na vymastený plech (alebo vyložený papierom na pečenie) a pečieme na 160°C asi 10 minút. Pred pečením ich môžeme potrieť rozšľahaným vajíčkom, ale lepšie je urobiť to hneď po upečení, kým sú horúce – sú potom lesklejšie. Surového vajíčka sa nebojte, ak s tým neotáľate, perníčky sú dosť teplé, aby si s tenkou vrstvou poradili.  Kdesi som aj čítala, že je dobré potrieť povrch osladenou vodou a potom nie sú lesklé, ale zamatovo matné a páči sa mi aj to. Alebo potierať ich nemusíte, ak ich chcete napríklad máčať v čokoláde, alebo iba tak pribaliť na desiatu miesto keksíka.

A nakoniec:

–          korenie si pripravujem sama, nechýba v ňom badyán, anýz, klinčeky, škorica, ďumbier, kardamon, ale ani nové a čierne korenie. Posledne menované dávkujem opatrne, stačí pár guľôčiek, aby neprehlušili ostané, ale iba zariadili zaujímavý podtón.

–          vypracované cesto bude mäkké, ale odolajte pokušeniu pridať viac múky – po odležaní v chlade stvrdne a bude sa s ním pracovať dobre. V opačnom prípade budú perníčky tvrdšie

–          pečiem ich bežne v priebehu roka, zlepujem pikantným džemom a jednu stranu máčam v čokoláde. Džem a čokoláda pomôžu perníku ešte viac zmäknúť a presunú ich na inú úroveň – bohužiaľ nielen chuťou a atraktívnosťou, ale aj počtom kalórií a glykemickým indexom…

–          pokiaľ o zbytok perníčkov už nieje záujem (u nás čiste hypotetická situácia), môžu sa nastrúhané použiť miesto strúhanky pod jabĺčka do štrúdle, na dochutenie paradajkovej omáčky, či posýpať nimi zmrzlina.

–          bielou polevou maľujem perníčky iba výnimočne. Nikomu z nás nechutí a zoškrabať ju je pracnejšie, ako ju tam dostať. Ale zato nič nebráni tomu, aby ste si ich sami ozdobili

perníčky

perníčky zlepované džemom a namáčané v čokoláde

Zelená sezóna

Ranné mrazíky pomaly likvidujú bylinky na záhradke, preto je najvyšší čas všetko ošklbať a spracovať. S miestom v mrazničke nemám problém, preto som zvolila túto variantu – nasekané nastrkám do formičiek na ľad a zamrazím. Skladujem v uzavretých vrecúškach, ktoré popíšem. Vňate mám rôzne a tak si pripravujem zmesi do fazuľovice, do slepačej, do placiek… Najviac mám z trojice petržlen-ligulček-zeler, hodí sa do väčšiny polievok. Nechávam ich rozpustiť až nakoniec, fungujú ako čerstvé.

nasekané vňate a zaliate vodou

zmrazené a pripravené

Pomaly pečené paradajky

paradajky

Akú zeleninu máte najradšej? U mňa na celej čiare vedú paradajky. Potom dlho nič a ďalej v tesnom závese uhorky, papriky, mrkva, cvikla a všetko ostané. Ale hlavne tie paradajky.

Na pečenie ich väčšinou kupujem, asi nikdy sa mi ich nepodarí vypestovať viac ako na okamžité zjedenie – buď mám malú záhradku alebo veľkú spotrebu. Samozrejme niesú tak chutné, ako tie moje, ale pomalým pečením aj z nich dostaneme to najlepšie.

Na jeden veľký pekáč :

cca 3 kg paradajok

5-10stoniek tymiánu

hlavičku cesnaku

½ lyžičky soli

½ dcl oleja, najlepšie olivový

pred pečením

po upečení

Ako na to:

Z paradajok vykrojíme nejedlú časť od stopky (netuším, jako sa volá, napadá ma iba bubák), veľké nakrájeme na štvrtiny, menšie iba prepolíme a poukladáme na plech. Na začiatku sa ich možno zdá veľa, sú natlačené na seba, ale pečením sa odparí voda a zmenšia objem minimálne o polovicu. Medzi ne vtlačíme olúpané strúčiky cesnaku, ideálne tak, aby sa kúpali v šťave, ktorú pustia paradajky. Osolíme, zalejeme olejom, pokladieme bylinkami a pečieme na 150°C cca tri hodiny. Cesnak rozpučíme vidličkou, stonky z byliniek vyhodíme (lístky, ktoré neopadali stiahneme do paradajok) a obsah pekáča  zhrnieme do fľaštičiek. Sterilizujeme pri 80°C 20 minút. Zvyšok z plechu povytierame dobrým chlebíkom alebo špagetami (u nás to vyhrali domáce tagliatelle a trocha parmezánu).


Niečo navyše:

– ak nemáme čas, možeme piecť pri 170-180°C asi hodinu, ale výsledok je iný – sú vodnatejšie a nemajú tak koncentrovanú chuť

– veľkých paradajok sa do pekáča vojde viac štvrtiniek ako polovičiek, inak je to jedno

– cesnak nasekaný a rozhádzaný na povrchu stmavne a vysuší sa, preto celé strúčiky a pekne až na dno. Obzvlášť pri pečení s vyššou teplotou

– ak má tymián zdrevnatené stonky, je lepšie lístky z nich stiahnuť. Mňakké stačí natrhať na menšie kúsky

– tymián sa dá nahradiť dobromysľou, tá mi na záhradke rastie skoro ako burina

– pečené paradajky poznám už dlho, ale nápad naložiť si ich do zásoby mám od Ovečky. Ďakujem :-)


hotovo

Škoricové keksíky

škoricové

Puntik je náš pes – veľký a chlpatý člen rodiny, bezvýhradne milujúci, ale predsa… keď mu podávam akúkoľvek lahôdku, najprv ju ovonia a až potom po nej opatrne siahne prednými zubami. Pôsobí dojmom absolútne nedôverčivého psiska, ktoré očakáva útok ostrým zelerovým stonkom. Premýšľala, som, kde sa tá opatrnosť berie, čuch má viac ako v poriadku, a ešte než vojde do kuchyne, vie presne, čo máme na tanieri a či to stojí za pokus o žobranie. Ani podrazy vo forme horkej pilulky zabalenej v plátku salámy nemôže očakávať, keďže jediné, ktoré dostáva sú vitamíny, a tie berie ochotne aj bez maskovania. Navyše sa táto čudná nedôvera rozšírila i na ostatných členov rodiny a tak sa neraz odohráva podobný dialóg:

Ochutnaj“

Čo to je? Vonia to ako perník, nechcem perník!“

Veď ani nieje, ochutnaj!“

Až keď povieš, čo to je!“

Je to škoricové a sype sa to do mlieka“

A ty si už ochutnala? Dá sa to jesť?“

No neodradilo by vás to? Slabšie nátury asi áno, ale medzi ne nepatrím, tak sa do takýchto situácií dostávam často. Naposledy so škoricovými keksíkmi. Ani by ma ich nenapadlo piecť, ale narazila som na tieto stránky a výsledok vyzeral viac než lákavo. A aj keď si pod slovom cereálie predstavím vločky či rozne ochutené guličky a vankúšiky, je to v podstate vždy o zrne. A to doma mám vždy. Stačí pridať trochu medu, cukru, škorice, masla a energie a máme domáce voňajúce chrumkavé keksíky, ktoré môžeme zaliať mliekom, alebo ich maškrtiť len tak.

Na cesto:

340 g pšeničnej celozrnnej múky

70 g zmäknutého masla

120 g hustej kuslej smotany alebo jogurtu

2 lyžice medu

2 lyžičky škorice

1  lyžička sódy

Na toping:

2 lyžičky škorice

3 lyžice cukru krupice

3 lyžice rozpusteného masla

pred pečením

upečené

upečené

Postup:

všetky suroviny na cesto okrem smotany premiešame (najjednoduchšie v robote) – vytvorí sa hrudkovitá hmota. Pridáme smotanu a vymiesime do kompaktnej hmoty. Nechápe aspoň pol hodiny odpočinúť v chladničke. Rozdelíme na 3 časti a rozvaľkáme čo najtenšie. Okraje orežeme. Plech pokropíme vodou a vyložíme papierom na pečenie (tak tam bude dobre držať a nebude sa šmýkať), cesto naň prenesieme pomocou valčeka,  potrieme maslom, husto popicháme vidličkou, posypeme škoricovým cukrom, a kolieskom na pizzu nakrájeme na štvorčeky o hrane 1,5 cm.  Pečieme vo vyhriatej rúre na 150°C asi 20 minút. Cesto je dosť tmavé a nieje preto na ňom vidieť zhnednutie, zato pripálenú chuť je potom veľmi dobre cítiť. Nenechajte sa preto oklamať a vyberte ich včas. Hneď po vytiahnutí z rúry sú mäkké, ale chladnutím skrehnú. Skladujeme vo vzduchotesnej nádobe, inak zvlhnú a stratia svoju chrumkavosť.

Ešte niečo:

– asi budete mať keksíky svetlejšie ako ja, ale je to iba preto, že mám doma momentálene červenú pšenicu a múka z nej je tmavšia.

– ak sa bojíte, že cesto bez úrazu na valčeku neprepravíte, vyvaľkajte si na vále len na hrubo a dovaľkajte na papieri.

– čas pečenia je veľmi orientačný, každá rúra pečie inak

– ak časť múky nahradíte hladkou, budú keksíky tvrdšie a chrumkavejšie a v mlieku dlhšie vydržia

Smažené rezance

smažené rezance

Varovanie! Toto nieje žiadny originálny recept, v Číne som nikdy nebola a ani sa tam nechystám, okolo ázijských fast foodov iba prechádzam, ale mám predstavu, ako toto jedlo funguje. Takú moju, skoro rozprávkovú, vedecky nepodloženú. To tak v Číne v čase obeda vyjde čínska mama na políčko za domom alebo na trhovisko, dokúpi za babku pár čerstvých ingrediencií k ostatným, ktoré má stále doma a za pár minút vykúzli fajnové jedlo pre celú armádu. Základ je zväčša rovnaký, ale niektoré suroviny sa striedajú podľa ročných období a momentálnej ponuky na trhu. Je to vlastne taká variabilná skládačka, tak sa nič nestane, ak vymeníme to alebo ono za tamto alebo niečo iné, čo máme práve po ruke, alebo v chladničke, či v záhradke.

Ďalšia vec, bez ktorej sa čínska mama neobíde, je panvica wook. Nuž, varilo sa na otvorenom plameni, ktoré olizoval dno i boky panvice a vytváral zóny s odlišnou teplotou. Pekné vysvetlenie, ako wook funguje je tuto… Nespornou výhodou wooku je guľaté dno, takto stačí malé množstvo oleja, aby vytvoril vrstvu dosť vysokú na rýchle osmaženie malého množstva čohokoľvek. My, čo plamene v kuchyni nemáme, máme ťažkú voľbu – použiť wook s rovným dnom, ktorý bude sedieť na malej platničke so všetkými nevýhodami, ktoré z toho vyplývajú, alebo siahneme po panvici. Dávam prednosť tej panvici, mám plechovú, ktorá sa rýchlo zohreje, má vyššie okraje a nieje v nej problém ani omeleta z jedného vajíčka.

Teflon je neprípustný – vylučuje sa jeho použitie a vysoké teploty, ktoré sú pri ázijskej kuchyni potrebné – uvoľnuje rakovinotvorné látky. Nuž, a teraz ako na to…

Na 1 porciu potrebujeme:

kocku ramen rezancov, návod na najlacnejšie a najlepšie je tuto – doporučujem všetkými desiatimi

chilli papričku poda chuti

cca 1 cm zázvoru

1-2 strúčiky cesnaku

2 jarné cibuľky nakrájané na šikmo

1 lyžica sójovej omáčky

1 lyžica rybacej omáčky

1 lyžica ústricovej omáčky

1 lyžica arašídového oleja

1 lyžička sezamového oleja

zelenina podľa sezóny:

– mrkva

– brokolica

– sójové klíčky

– kapusta

– cukrový hrášok

– cuketa

– paprika

– čokoľvek iné, čo máme a chutí nám a pri smažení sa nerozpadne

– akékoľvek tenké plátky mäsa, extra opečené do chrumkava hneď na začiatku  a pridané až vo finále (nedávam, keďže varím i pre vegetariánku a ani mne a ostatným tam nechýba)

suroviny

Postup:

Rezance, ktoré sme si vlastnoručne vyrobili, necháme iba  prejsť varom v osolenej vode, u kupovaných sa riadime návodom, ale čas o minútu-dve skrátime. Scedíme,dokladne prepláchneme a necháme na utierke oschnúť.

Cibuľku nakrájame na šikmé kolieska, cesnak, chilli a zázvor na drobné kocky, mrkvu a kapustu na rezance, brokolicu rozdelíme na menšie ružičky a hrášok necháme v celku. Omáčky v mištičke zmiešame dokopy a pripravíme si všetko na dosah ruky okolo panvice. Opekať budeme rýchlo na poriadne rozpálenej panvici – každé odbiehanie sposobí katastrofu.

Potom to už trvá len pár minút – rozpáliť oleje, opiecť najprv cibuľku, na krátko pridať cesnak a zázvor a hneď pridáme cilli a zeleninu, ktorá potrebuje dlhšie spracovanie – mrkvu, brokolicu, hrášok… Keď sa prehreje a začína sa sfarbovať, nasypeme do panvice kapustutá potrebuje najkratší čas. Potom nasledujú rezance. Premiešame ich s obsahom na panvici, dobre prehrejeme a polejeme zmesou omáčok a ďalej miešame. Všetka tá úžasne pestrá zmes sa sfarbí do nudnej vojenskej hnedi, ale vynahradí to vôňou. Presunieme všetko do misky, vytiahneme vidličku (šikovnejší, alebo menej hladní paličky) a pustíme sa do jedla.

opečená zelenina

Aby sa to podarilo:

  • zeleninu vyberám podľa sezóny a toho, čo mám doma, či podľa momentálnej chuti. Cibuľku nahradí pórik, alebo obyčajná cibuľa, hrášok zase fazuľka alebo sójové klíčky. Ku kapuste možno pridať mladý špenát, alebo tvrdšie časti šalátov. Niekedy opečiem aj huby alebo papriku, často cuketu…no a niekedy všetko. Možno v Číne majú presné pravidlá, čo s čím kombinovať, ale mne stačí riadiť sa chuťou, aby som neskončila ako torta psíčka a mačičky
  • pripravujeme naraz iba jednu, maximálne dve porcie. Viem, nieje to pohodlné, obzvlášť ak v rade čaká viac hladných krkov, ale ide to rýchlo. Dôvody sú hneď dve –pri opekaní väčšieho množstva sa olej a panvica prudko ochladia, zelenina pustí šťavu a miesto opekania sa dusí. No a ten druhý – v preplnenej panvici sa ťažko mieša a časť skončí v mimopriestore.
  • olej samozrejme možeme použiť v podstate akýkoľvek, ale výsledná chuť bude iná. To isté platí pre nahradenie ramen rezancov špagetami…

Pes v záhrade

To si ty?

Choď spať...

Tvarohové bábovičky

bábovičky

Muffiny sa u nás veľmi neujali. Dôvodov je viacero, počínajúc „originál americkými“ receptami, ktorých výsledok je horší ako naše bábovky, končiac nutnosťou kupovania papierových košíčkov, ktoré nedržia tvar ani v trojici, a preto si k nim treba dokúpiť  jednoúčelový plech s jamkami, samozrejme z teflonu, ktorý nejde do umývačky, alebo investovať do silikonových košíčkov. Ani jeden z menovaných materiálov si moje sympatie nezískal.

Ale samotná myšlienka malých jednoporcových bábovičiek má lákala. Piecť sa totiž dá vo všeličom. V šálkach, malých pohárikoch aj v mištičkách. Stačí ich vytrieť rozpusteným maslom, vysypať múkou, a po vyklopení upečených dobrot naskladať do umývačky (aj ručne to ide veľmi ľahko a rýchlo). Mám zmes šálok na espresso, pohárikov „poldecákov“,  no a  toto tu vlastní asi väčšina domácností. Za symbolický peniaz sklo so širokým použitím (na dipy, krémy, zmrzliny, peny a v neposlednom rade aj na ich primárne využitie – sviečky)

Potrebujeme:

6 bielkov

4 žĺtky

350 g tvarohu

250 g cukru s vanilkou

220 g hrubej múky

170 g masla

štipka soli

1/2 lyžičky prášku do pečiva (nemusí byť)

lyžica citrónovej šťavy

formičky a pečenie

Postup:

Bielky vyšľaháme do polotuha, pridáme soľ, citrónovú šťavu a polovicu odváženého cukru a došľaháme na tuhú penu. Žĺtky, zmäknuté maslo a zvyšný cukor vyšľaháme zvlášť a pridáme tvaroh. Pokiaľ je s hrudkami, môžeme ho pred tým pretrieť cez sito alebo premiešať tyčovým mixérom, prípadne premixovať, aby bol jemnejší. Do zmesi pridáme štvrtinu bielkovej peny, premiešame (cesto takto trochu zriedime), a zbytok bielkov zľahka zamiešame striedavo s múkou premiešanou s práškom do pečiva. Dvoma lyžicami plníme poháriky do dvoch tretín. Rýchlejšie a čistejšie je ale naplniť cestom igelitové vrecúško, odstrihnúť mu rožtek a plniť. Pečieme vo vyhriatej rúre na 165°C do ružova. Či hnedooranžova? Aj okrová by v tom mohla vystupovať… Tak jednoducho do upečena. Vyklopíme z formičiek čo najskôr na mriežku, aby nezvlhli.

Veľkým maškrtníkom možeme ešte do cesta primiešať nasekanú čokoládu.