|
|
 S ľadom a citrónom Ak by mi na záhrade nevyrástlo nič iné, tak jedna bylinka ma nesklame nikdy – medovka. Meter do výšky, meter do šírky, či už je sucho, alebo lejaky. Privlastnila si pol hriadky a veľmi neviem, čo s ňou. Čerstvú vňať zalievam vriacou vodou na čaj, celé snopy suším v tieni na čaj v zime, robím sirup a pekné lístočky používam na ozdobu . To je všetko. Ak máte iné použitie, sem s ním 
 Medovka  Medovka Potrebujeme:
Medovková vňať – stonky nepočítam, jednoducho taká pekná kytica
0,5 kg kryštálového cukru
šťava z 5 citrónov
Vňať napchám do fľaše s širokým hrdlom (zaváracej), zalejem 1/2 l studenej prevarenej vody a nechám lúhovať 24 hodín. Medzitým uvarím cukor s 2 dcl vody, do vychladnutého precedím výluh a citrónovú šťavu. Tento sirup sa musí skladovať v chladničke, rýchlo sa kazí. Má ukľudňujúci účinok, sladím si ním studený čaj, pridávam čerstvú dávku citrónu, ľad a popíjam pred spaním po dňoch plných stresov, a takých je v poslednom čase viac než dosť. Ale na ľudí, ktorí si dajú šálku kávy a zaspia po nej ako bábätká to veľmi nepôsobí.
Rovnaký sirup robím z mäty, je aromatickejší a na letný deň ideálny.
Vyskúšajte pridať do pohára kolieska uhorky, obyčajnej šalátovej, je to príjemne osviežujúce.
 zmrzlina hneď zo zmrzlinovača
Poznáte historku s nanukom Magnum, v ktorom Unilever nahradil mliečne tuky rastlinnými, samozrejme podstatne lacnejšími bez toho, aby si to našinec všimol? Hovoria tomu optimalizácia receptúry, a tak si kupujeme jogurty so škrobom a príchuťami, salámy s rozmixovanými kosťami, ovocné nápoje, ktoré obsahujú 0% ovocia a s úsmevom nám tvrdia, že to tak chceme… Nuž, ja nič také nechcem, preto si zmrzlinu robím doma.
Na začiatku je potrebná aspoň malá investícia do zmrzlinovača, bez toho to totiž nejde. Google síce ponúka zopár receptov, ako to obísť, rozdiel vo výsledku je však priepastný. Tie najlacnejšie strojčeky fungujú tak, že misa s chladiacou tekutinou sa na 24 hodín vloží do mrazničky, potom do strojčeka, zapne sa, a potom sa do nej leje dobre vychladená zmrzlinová zmes (z toho vyplýva, že treba mať okrem strojčeka aj mrazničku). Po cca pol hodine je zmrzlina hotová, aj keď väčšinou ju treba dať ešte domraziť. Nevýhodou týchto mašiniek je malý objem – pol litra, a nepríjemný zvuk, ktorý vydávajú. Riešila som to vystrčením na parapet, t.j. zo zvukového dosahu.
Pred rokom som si vyberala nového pomocníka do kuchyne, a veľkú ulohu pri tom zohrala aj možnosť doobjednať si k nemu zmrzlinovač. Funguje na rovnakom princípe, ale stroj je podstatne výkonnejší (aby nie, keď utiahne chlebové cesto z kila múky ako nič), zvuk nepresahuje znesiteľnú hranicu, zmrzliny urobí naraz celý liter a v neposlednom rade je aj lepšie vychladená a možno ju jesť hneď po dohotovení. V predaji sú aj zmrzlinovače s vlastným kompresorom, tie sa nemusia predchladiť, ale stoja o niečo viac, a nie každý má na ne miesto v kuchyni.
Výborné rady k zmrzline i k výberu strojčeka má David Lebovitz, a moje prvé zmrzliny boli podľa jeho receptov.
Dnešný recept na jahodovú zmrzlinu je ale oveľa jednoduchší, obsahuje iba jahody, smotanu a cukor, všetko sa jednoducho zmixuje a zbytok práce urobí zmrzlinovač.
Na 1 l zmrzliny:
700 ml očistených nakrájaných jahod
200 ml Crème Fraîche
100 ml sladkej smotany
3-4 polievkové lyžice kryštálového cukru
Očistené a nakrájané jahody zasypeme cukrom, premiešame a na pol hodiny odložíme do chladničky. Jahody pustia šťavu, v ktorej sa cukor krásne rozpustí. Zmes rozmixujeme, (perfekcionalisti precedia sitom), pridáme obidve smotany a ešte krátko premixujeme. Ďalej postupujeme podľa typu zmrzlinovača.
 jahody pred rozmixovaním a hotová zmes
 Hotová zmrzlina - Crème Fraîche si môžeme vyrobiť pez problémov doma, je to vlastne kyslá šľahačka. Návod je tuto, postupujem rovnako, len miesto cmaru (podmáslí) dávam kyslú smotanu. Robievam jej aspoň liter, v chladničke vydrží aj 2 týždne a má široké použitie (flammkuchen, dipy, tvarohové krémy…)
- zmes pred mrazením ochutnajte, či je dosť sladká, počítajte s tým, že zmrazením sa pocit sladkého znižuje, hotová zmrzlina sa bude zdať menej sladká, ako je zmes pred zmrazením
- zmrzlina bude mäkšia s trochou alkoholu, ale pri nulovej tolerancii za volantom to nerobím. Po vybratí z mrazničky jej len treba dopriať pár minút na zmäknutie.
- sorbet robím rovnako, iba miesto smotany pridám ďalšie jahody.
 sorbet
Poznáte historku s nanukom Magnum, v ktorom Unilever nahradil mliečne tuky rastlinnými, samozrejme podstatne lacnejšími bez toho, aby si to našinec všimol? Hovoria tomu optimalizácia receptúry, a tak si kupujeme jogurty so škrobom a príchuťami, salámy s rozmixovanými kosťami, ovocné nápoje, ktoré obsahujú 0% ovocia a s úsmevom nám tvrdia, že to tak chceme… Nuž, ja nič také nechcem, preto si zmrzlinu robím doma.
Na začiatku je potrebná aspoň malá investícia do zmrzlinovača, bez toho to totiž nejde. Google síce ponúka zopár receptov, ako to obísť, rozdiel vo výsledku je však priepastný. Tie najlacnejšie strojčeky fungujú tak, že misa s chladiacou tekutinou sa na 24 hodín vloží do mrazničky, tá sa vloží do strojčeka, zapne sa a prilieva sa dobre vychladená zmrzlinová zmes (z toho vyplýva, že treba mať okrem strojčeka aj mrazničku). Po cca. pól hodine je zmrzlina hotová, aj keď väčšinou ju treba dať ešte domraziť. Nevýhodou týchto mašiniek je malý objem – pol litra, a nepríjemný zvuk, ktorý vydávajú. Riešila som to vystrčením na parapet, t.j. zo zvukového dosahu. Pred rokom som si vyberala nového pomocníka do kuchyne a veľkú ulohu pri tom zohrala aj možnosť doobjedanať si k nemu zmrzlinovač. Funguje na rovnakom princípe, ale stroj je podstatne výkonnejší (aby nie, keď utiahne chlebové cesto z kila múky ako nič), zvuk nepresahuje znesiteľnú hranicu, zmrzliny urobí naraz celý liter a v neposlednom rade je aj lepšie vychladená a možno ju jesť hneď po dohotovení. V predaji sú aj zmrzlinovače s vlastným kompresorom, tie sa nemusia predchladiť, ale stoja o niečo viac, a nie každý má na ne v kuchyni miesto.
Výborné rady k zmrzline i k výberu strojčeka má David Lebovitz http://www.davidlebovitz.com/ a moje prvé zmrzliny boli pripravené podľa jeho receptov.
Dnešný recept na jahodovú zmrzlinu je ale oveľa jednoduchší, obsahuje iba jahody, smotanu a cukor, všetko sa jednoducho zmixuje a zbytok práce urobí zmrzlinovač.
Na 1 l zmrzliny:
700 ml očistených nakrájaných jahôd
200 ml Crème Fraîche
100 ml sladkej smotany
3-4 polievkové lyžice kryštálového cukru
Očistené a nakrájané jahody zasypeme cukrom, premiešame a na pol hodiny odložíme do chladničky. Jahody pustia šťavu, v ktorej sa cukor krásne rozpustí. Zmes rozmixujeme (perfekcionalisti precedia sitom), pridáme obidve smotany a ešte krátko premixujeme. Ďalej postupujeme podľa typu zmrzlinovača.
- Crème Fraîche si môžeme vyrobiť bez problémov doma, je to vlastne kyslá šľahačka. Návod je tuto, postupujem rovnako, len miesto cmaru (podmáslí) dávam kyslú smotanu. Robievam jej aspoň liter, v chladničke vydrží aj 2 týždne a má široké použitie (flammkuchen, dipy, tvarohové krémy…)
- zmes pred mrazením ochutnajte, či je dosť sladká, počítajte s tým, že zmrazením sa pocit sladkého znižuje, hotová zmrzlina sa bude zdať menej sladká, ako je zmes pred zmrazením
- zmrzlina bude mäkšia s trochou alkoholu, ale pri nulovej tolerancii za volantom to nerobím. Po vybratí z mrazničky jej len treba dopriať pár minút na zmäknutie.
 Kačka Kačku pripravujem iba výnimočne, a neviaže sa to na výnimočné príležitosti, skôr na zriedkavú možnosť zakúpenia v pomere dobrá kvalita/dobrá cena. Nepriaznivo vychádza aj pomer milovníci/odporcovia pečenej kačky, tak výsledkom je, že ju nemávame častejštie, ako 3x do roka. K inej, ako pomaly pečenej, som sa nedostala, aj keď verzia s pomarančom ma láka. Predstava, že sa o celého vtáka podelím iba s Puntikom, a pre zbytok rodiny budem narýchlo pražiť vajíčka, ma zatiaľ od toho dostatočne odradzuje.
Pečiem podobne, ako tuto, len s malými zmenami.
Nemám pekáč s vekom, tak prikrývam papierom na pečenie a utesním alobalom. Po prvykrát som použila iba alobal, a pokiaľ nemusíte na mäse dúhovú metalízu, tak nedoporučujem.
 balenie kačky Dĺžku pečenia často zkracujem, výsledok je skoro rovnaký, ak vynechám prvú sedemhodinovú časť pri 90°C a začnem na 110°C. Nechám ho takto cca 9 hodín, odkryjem, zlejem tuk (do nádoby, nie do výlevky!), potriem lyžičkou medu rozmiešaného s výpekom a dopečiem na 180°C do červena.
 Po odkrytí a po dopečení Profesionálni kuchári radia odrezať poslednú časť krídel u každej hydiny, ale toto ignorujem. Možno výsledok nieje taký úhľadný, ale nepripravím sa o najlepšie kúsky
Ak chcete vypečenú kožku aj zo spodu, podložte kačku mriežkou, aby sa nekúpala v tuku, ale počítajte s tým, že sa ho vypečie naozaj veľa – pokiaľ nemáte vyložene asketického jedinca, a jeho hladina vystúpi pomerne vysoko. Nejaké obracanie vo finálnej fáze neprichádza do úvahy, rozpadla by sa na prvočinitele.
Kto nemá v obľube sladkú medovú kožu, môže ju potierať vo finále mliekom, bude viac chrumkavá a pekne červená.
Takýmto pečením dostanete to najlepšie aj z akčnej kačky zo super/hyper, ale pretože sú poväčšine vykrmené v zrýchlenom režime a nemajú dosť času, aby im spevneli kosti, môže sa stať, že sa skelet zrúti dovnútra, hlavne ak naozaj dodržíte časy z Apetitu. Je to čisto estetický problém, na chuť to vplyv nemá. Ale pri nákupe mrazenej kačky je ešte iné nebezpečenstvo – veľkú časť váhy tvoria pribalené droby a kusisko ľadu. Mäsa je vo finále ako na menšom kurčati, počítajte jedného vtáka pre 2-3 osoby, milovník kačiek to zvládne aj sám, ako som sa pred rokom presvedčila na vlastné oči.
Vypečený tuk nevylievame, ale využijeme pri varení ako bravčovú masť, alebo na konfitovanie. V chladničke vydrží pomerne dlho, ale nesmie v nej byť výpek. Keďže tuk stúpa nahor, nieje ťažké toto splniť.
 hranolky Počítam s tým, že po tomto recepte budem za úchyla. Načo sa babrať s domácimi hranolkami, veď o koľko jednoduchšie je vytiahnuť vrecúško z mrazničky?! Ozaj potrebujem mať za každú cenu všetko domáce? No… asi nepotrebujem, ale v tomto prípade sa vynaložená námaha odrazí do poslednej bodky vo výsledku. Nie, nebude to mať o jedinú kalóriu menej, z toho milióna, či koľko obsahujú priemyselné hranolky, ale posunú sa niekam celkom inam. Minimálne z prílohy na hlavné jedlo. Doplnené ľahšími dipmi a kopou zeleniny sa aj počet kalórií zredukuje na znesiteľnú mieru a dovolím si ilúziu, že pri čítaní nebudú ani zastáncovia racionálnej výživy omdlievať.
 teplomer
K úspechu sú nevyhnutne potrebné dve veci:
- zemiaky typu C (naozaj to neskúšajte s iným, urobila som to za vás a výsledok vyhodila )
- hlbokú veľkú panvicu a teplomer, alebo fritéza, u ktorej je možné nastavovať teplotu
Postup nieje môj vynález, bez dovolenia a s malými časovými úpravami som si ho požičala od Hestona Blumenthala. Aj keď Belgičania majú hranolky ako národné jedlo, podľa ich postupov som chrumkavé hranolky nikdy nedocielila. Asi majú špeciálne odrody zemiakov, pre mňa nedostupné, a možno je problém niekde inde, v každom prípade je toto recept, s ktorým sa belgickému výsledku veľmi priblížime. A účel svätí prostriedky, no nie?
Potrebujeme:
zemiaky typu C
olej
soľ
Na podávanie (4-6 porcií):
kelímok cottage cheese (mávajú 150-200 g)
2 polievkové lyžice kyslej smotany (prípadne jogurtu)
strúčik cesnaku
soľ
niekoľko mrkví
stonkový zeler (v lete rôzna iná sezónna zelenina)
I. etapa:
Zemiaky olúpeme a nakrájame na hrubšie hranolky, pričom si nerobíme starosti nad nepravidelnosťou v hrúbke a dĺžke, je to naopak pekné a urobíme z toho prednosť domáceho. Skôr sa staráme o to, aby neboli dlho na vzduchu a čakali ponorené vo vode, kým nebudú komplet. Vodu osolíme a dáme všetko variť. Čas neudávam, nieje C ako C a poločas rozpadu je rôzny, niekedy stačí 10 minút, ale teraz mám také, ktorým to trvá skoro pol hodiny. Obyčajne ich nevarím až do takého stupňa rozvarenia ako Heston, manipuluje sa s nimi potom ťažko, aj keď vychladením stuhnú a už sa tak nerozpadávajú. V žiadnom prípade ale nemajú byť „na skus“ s tým, že ešte dôjdu pri vyprážaní.
Nemám takú hustú, dostatočne veľkú mriežku, aby mi hranolky neprepadávali, tak ich vyberám na pekáč vyložený utierkou. Hm… odložíme do chladničky… v každom návode sa toto úprimne nedoporučuje, necháme preto najprv vychladnúť, čím sa ale oproti Hestnovým časom dostaneme do poriadneho sklzu.
II. etapa:
V hlbokej panvici alebo vo fritéze zohrejeme olej na 130°C a v malých dávkach smažíme, kým sa na zemiakoch neutvorí pevnejší obal. Ťažko sa to popisuje, snažila som sa to aj vyfotiť, samozrejme nič vidieť nieje, ale som si istá, že pri realizácii to poznáte. Necháme na site odkvapkať, presypame opäť do pekáča s utierkou a dáme do chladničky vychladnúť (a čas beží a sklz sa zväčšuje)
 uvarené zemiaky a po prvom smažení
III. etapa:
Olej nahrejeme na 180°C, hranolky vypražíme do preferovaného farebného stupňa, papierovou utierkou odsajeme prebytočný tuk a ihneď podávame na teplých tanieroch.
Aby sa to podarilo:
- urobme si poriadnu časovú rezervu a doprajme chladeniu dostatok času. S vlažnými zemiakmi to nefunguje, výsledkom sú mastné mäkké kúsky, jednoducho bléé… Po druhej fáze vydržia v chladničke aj 2-3 dni, predstih by teda nemal byť problém.
- pri vložení studených zemiakov sa olej rýchlo ochladí, nahrievam ho preto o niečo viac, ale maximálne 10°C a snažím sa ho dostať rýchlo na správnu teplotu. Preto je dobré vyprážať po menších častiach a nešetriť olejom. Ten sa dá použiť niekoľkokrát, záleží to na množstve hranoliek.
Na dip premiešame cottage cheese so smotanou, rozotreným cesnakom a trochou soli. Komu sa nepáči hrudkovitá konzistencia syra, može ho roztlačiť vidličkou alebo rozmixovať. Mrkvu a stonky zeleru nakrájame na tenké prúžky. Ak ich nebudeme podávať hneď, vydržia chvíľu ponorené vo vode v chladničke. V tom prípade platí úmera „čím dlhšie ponorené, tým viac vitamínov sa vylúhuje do vody a nenávratne odíde“.
Stonkový zeler má špecifickú chuť, ktorú nie každý obľubuje. Na počudovanie ale malým deťom chutí obyčajne hneď na prvykrát, problémy majú skôr dospelí Každému, čo do toho pôjde, prajem dobrú chuť
štrúdľa, štrůdl
Zopár rokov som piekla štrúdle iba z lístkového cesta. Keď mi ale to kupované prestalo chutnať a začala som si pripravovať vlastné, vyskúšala som aj ťahané cesto a ukázalo sa, že je jednoduchšie, nemusím si ho plánovať dopredu, a suroviny naň mám skoro vždy doma. Štrúdľa z neho je krehkejšia, voňavejšia a rýchlejšia (aj v príprave, aj v jedení) . Najzložitejšie je uvoľniť stôl od kníh, ceruziek, misiek, vázičiek a sviečok a zabrániť, aby sa naň čokoľvek vrátilo skôr, ako bude pekáč v rúre. K tomu treba miesto na misu s jablkami, misu s cestom, misku s maslom, dózu s cukrom a miesto na miesenie cesta…
Doporučujem pozrieť si toto video, a pri realizácii nevynechať časť s mlátením cesta o dosku. Nemám tušenie, akým spôsobom to funguje, ale funguje. Skúšala som to s plieskaním aj bez neho, a bol v tom naozaj rozdiel – bez neho sa niekedy podarilo cesto vytiahnuť na hrúbku hodvábneho papiera a niekedy nie, s ním sa to podarilo zakaždým.
Cesto:
350 g hladkej múky, najlepšia je so zvýšeným obsahom lepku (predáva sa ako múka na pizzu), alebo aspoň čo najkvalitnejšiu
1 vajce
1 polievková lyžica octa
30 g masti alebo oleja či masla
125g vlažnej vody
Náplň:
cca 1 kg jabĺk
cukor a škorica podľa chuti
120 g rozpusteného masla
strúhanka z 2 rožkov a lyžička masla na opečenie
Z odvážených surovín odoberieme lyžicu múky a použijeme ju na podsypávanie počas hnietenia. Zbytok v miske premiešame a ďalej spracovávame na doske, kým nieje kompaktné. Teraz prichádza oná časť s búchaním, priznávam, že z celého procesu ma toto baví najviac. Cesto prikryjeme miskou, na ktorú postavíme kastrólik s horúcou vodou a necháme približne 20 minút odpočinúť. Strúhanku pomaly opečieme na masle kým nezačne voňať a presypeme ju do misky. Olúpeme jablká, namočíme do vody s citrónovou šťavou alebo trochou octa, aby nezhnedli, rozpustíme maslo a pripravíme si cukor a škoricu .
Odpočinuté ceto rozdelíme na 2 časti, jednu necháme ďalej pod miskou, druhú najprv vyvaľkáme na čo najvačší rozmer a premiestnime na stôl s jemne pomúčeným plátnom, potrieme maslom a začneme vyťahovať. Technika je dobre vidieť na videu, upozorňujem iba, že ten pán má asi tak 2x viac cesta a robí z neho jednu štrúdľu, ale tak sa okradneme o dva výborné okraje a manipulácia s menšími kusmi je aj jednoduchšia.
Z vytiahnutého cesta odrežeme okraje (robím to kolieskom na pizzu), potrieme maslom, posypeme opečenou strúhankou a na jeden koniec navrstvíme nakrájané jablká. Dávam prednosť tenkým plátkom, ktoré posypem cukrom a škoricou, ale ani kocky niesú zakázané. Len slzičkovému strúhadlu by som sa radšej vyhla – jablká pri takejto úprave pustia priveľa šťavy. Môžeme posypať hrozienkami alebo nasekanými orechmi.
Cesto zavinieme, konce nemusíme veľmi stláčať, iba tak, aby z nich nevykúkali jablká, a premiestnime na pekáč vymastený maslom, alebo vyložený papierom. Rovnako pripravíme druhú časť cesta. Obe štrúdle popicháme vidličkou, aby mohla unikať para, potrieme maslom a dáme piecť do rúry vyhriatej na 190°C. Počas pečenia možeme maslom potrieť aj niekoľkokrát, ale nieje to nevyhnutné.
V krájaní mám veľké medzery, papierovo tenké chrumkavé vrstvy sa mi celkom neesteticky polámu a nepomáha ani zúbkovaný nôž. Maskujem to cukrovým popraškom, a zatiaľ si nikto nesťažoval, tak po dokonalosti nepátram.
Náplne sa dajú obmieňať. Obľúbenú máme tvarohovú, ale funguje iba z domáceho hrudkovitého tvarohu, ktorý sa zmieša s cukrom a škoricou a vajíčkom (to ani nedávam, ak je tvaroh pekne šťavnatý). Kupovaný pustí veľa vody, zatiaľ som nenašla značku, ktorá by toto nerobila. Ak sa nájde dobrovoľník na mletie, tak pečiem aj makovú, alebo pre zmenu posypem omastené cesto rozmrveným balkánskym syrom a mám slanú variantu. Iné kombinácie som vyskúšať nestihla.
 pečenie Cukroví sa pečie lepšie, ak je k dispozícii viacero rúk. Tentokrát sa akcia odohrala na Morave u Vlaďky a Merlina, ich priateľov, za prítomnosti premenlivého množstva detí. Báječný víkend, pre mňa dovolenkový, plná krabica dobrôt ako bonus (do Vianoc celkom určite nevydrží), nové chute, nové recepty, nové techniky…
 losová polievka
Mám veľmi rada ryby, doma však túto lásku so mnou nikto nezdieľa. Pripravovať ich iba pre seba, a pre ostatných niečo iné, sa mi nechce. Ľady sa prelomili s Trikolkiným receptom , dovtedy by ma vo sne nenapadlo variť z lososa polievku, keď opečený s kyslou smotanou s kôprom a kúskom tmavého chleba sa mi zdal priam dokonalý (dokonalejší je už iba údený alebo Gravad Lax). Trošku som si recept prispôsobila a upravila k obrazu svojmu a predložila výsledok rodine. Po druhej duple bolo jasné, že nie naposledy.
Napriek averzii šéfkuchárov k mrazeným rybám vyťahujem na to lososa z mrazničky. Priznám sa, že hlavne z ekonomických dôvodov, pretože čerstvé filety môžem kúpiť v nákupnom stredisku blízko pracoviska, rovnako aj lososie hlavy, ktoré by stačili na vývar, ale cenove by sa takýto obed posunul k výnimočným dalostiam. Na druhej strane by som ale ušetrila čas a rybu nakrájala na úhľadné kocky, na rozdiel od súčasnej situácie, keď filetovanie ostáva v štádiu „bolo by dobré sa to naučiť“. Obchádzam to spôsobom, pri ktorom budú asi profesionálnym kuchárom vlasy vstávať (ešte že sú poväčšine holohlaví), a moje kocky lososa sú kockami iba preto, že som ich tak pomenovala.
Údaj o počte porcií mi v tomto prípade robí trochu starosti, pretože obyčajne neostane iba pri jenom tanieri na osobu, takže povedzme, že toto je na cca 8 tanierov
Vývar:
1 200 – 1 400 g losos, alebo asi 700 g filet a 3 hlavy na vývar
jedna stredná cibuľa
2 bobkové listy
4 guličky nového korenia
10 guličiek čierneho korenia (alebo bieleho, červeného…)
2 kávové lyžičky soli
voda
Polievka:
20 g masla, odhadom asi 1/2 cm plátok
2 polievkové lyžice olivového oleja
200 g očistenej a na tenké kolieska nakrájanej mrkvy
600 g očistených na kocky nakrájaných zemiakov
2-3 stonky stonkového zeleru (nečakala som takéto chytáky, keď som sa rozhodovala, či písať slovensky alebo česky…)
10 cm kúsok pórku
250 ml smotany na šľahanie
kôpor
Rozmrazeného lososa prekrojíme na 3 časti, aby sa nám pohodlne vošli do hrnca. Zalejeme vodou tak, aby boli ponorené, pridáme cibuľu nakrojenú do kríža (alebo rozštvrtenú), bobkový list, korenie a soľ a privedieme k varu. Varíme asi 10 minút a kúsky lososa vyberieme. Z takto uvarených ide koža a kosti krásne dole a pritom niesú vysušené, ani sa nerozpadávajú na prvočinitele. Pomáham si príborovým nožom, najprv zlúpnem kožu a oškrabem všetko, čo nechcem jesť – tmavé mäso, tuk i blanky, potom oddelím jednotlivé časti ružového mäsa od kostí a nalámem na kúsky. Časťou precedeného vývaru ich zalejeme aby nevyschli a všetok „odpad“ dáme naspäť do hrnca k zbytku vývaru a varíme ešte asi pol hodiny.
Medzitým si pripravíme zeleninu. Nemám rada varený stonkový zeler a pór, tak ich iba rozkrojím na veľké kusy, ktoré vo finále vyberiem. Ak s tým ale problém nemáte, kľudne ich tiež nakrájajte. V kastróle zohrejeme maslo a olej a za neustáleho miešania opečieme na ňom všetku zeleninu (aj tie veľké kúsky, ktoré nebudeme jesť), zalejeme precedeným vývarom a varíme do mäkka, trvá to asi 20 min. Pridáme obsah misky s kúskami lososa, smotanu, a opäť privedieme k varu. Vypneme, prihodíme nadrobno nasekaný kôpor a ďalej už nevaríme, iba necháme asi 5 minút odstáť. Ak treba dosolíme a môžeme podávať.
 losos S kúskom chleba je to plnohodnotný obed a s pohárom vína skvelá večera, ktorou nepohrdnú ani tí, čo rybu veľmi nemusia. Bokom ostávajú už iba zarytí odporcovia tohto živočíčneho druhu, tým odporúčam v čase prípravy sa kuchyni celkom vyhnúť – rybí vývar svoju hlavnú ingredienciu nezaprie, aj keď samotná polievka už pekne vonia
 Mrkva
Moja úroda mrkvičiek nebola ktovieaká, ale pár obedov sme spolu zvládli. Včera mi schnytlik pripomenula obľúbené mrkvové šatôčky, po ktorých sa vždy iba zaprášilo, aj keď som obsah mrkvi v nich nikdy netajila. S poslednými zásobami vlastných mrkvičiek som sa teda rozlúčila dôstojne (išli na dračku )
Príprava je úplne jednoduchá, ani surovín netreba veľa a nájdu sa v skoro každej domácnosti, tak ani netreba nijaké extra nákupy.
Cesto:
250 g najemno nastrúhanej mrkvy
250 g masla
400 g hrubej múky
1 kávová lyžička prášku do pečiva
100 g hrubej múky na podsypávanie
malinový džem (hodí sa aj ríbezľový alebo marhuľový)
vanilkový cukor na obaľovanie (pre tých, čo ešte neprepadli kúzlu ozajstnej vanilky zmes práškového a vanilínového cukru)
Postup:
Suroviny na cesto spolu zmiesime a necháme aspoň na pol hodiny zabalené v chladničke odpočinúť. Vyvaľkáme, rozdelíme na štvorčeky a na každý rozdelíme trochu džemu. Najjednoduchšie a najrýchlejšie to ide pomocou igelitového vrecúška s odstrihnutým rohom (strihať až po naplnení a iba tak cca 2 mm). Zlepiť do trojuholníkov, na plechu nechávať asi pol centimetrové medzery, veľmi už nenarastú. Pečiem na 165°C na horúci vzduch do svetlohneda, trvá to asi pol hodiny. Ešte za horúca obaľujeme vo vanilkovom cukre.
 
Polovicu múky som dnes nahradila pšeničnou celozrnou a nebolo to vôbec na škodu, získali príjemnú orieškovú príchuť. Pocit zdravého maškrtenia sa asi podpísla aj pod ich rekordnú rýchlosť miznutia. Repríza bude určite čo nevidieť, aj keď tentokrát z kupovanej mrkvi.
Moja úroda mrkvičiek nebola ktovieaká, ale pár obedov sme spolu zvládli. Včera mi http://www.schnytlik.cz/ schnytlik pripomenula obľúbené mrkvové sušienky, po ktorých sa vždy iba zaprášilo, aj keď som obsah mrkvi v nich nikdy netajila. S poslednými zásobami vlastných mrkvičiek som sa teda rozlúčila dôstojne (išli na dračku )
Príprava je úplne jednoduchá, ani surovín netreba veľa a nájdu sa v skoro každej domácnosti, tak ani netreba nijaké extra nákupy.
Cesto:
250 g najemno nastrúhanej mrkvi
250 g masla
400 g hrubej múky
1 kávová lyžička prášku do pečiva
100 g hrubej múky na podsypávanie
malinový džem (hodí sa aj ríbezľový alebo marhuľový)
vanilkový cukor na obaľovanie (pre tých, čo ešte neprepadli kúzlu ozajstnej vanilky zmes práškového a vanilínového cukru)
Postup:
Suroviny na cesto spolu zmiesime a necháme aspoň na pol hodiny zabalené v chladničke odpočinúť. Vyvaľkáme, rozdelíme na štvorčeky a na každý rozdelíme trochu džemu. Najjednoduchšie a najrýchlejšie to ide pomocou igelitového vrecúška s odstrihnutým rohom (strihať až po naplnení a iba tak cca 2 mm). Zlepiť do trojuholníkov, na plechu nechávať asi pol centimetrové medzery, veľmi už nenarastú. Pečiem na 165°C na horúci vzduch do svetlohneda, trvá to asi pol hodiny. Ešte za horúca obaľujeme vo vanilkovom cukre.
Polovicu múky som dnes nahradila pšeničnou celozrnou a nebolo to vôbec na škodu, získali príjemnú orieškovú príchuť. Pocit zdravého maškrtenia sa asi podpísla aj pod ich rekordnú rýchlosť miznutia. Repríza bude určite čo nevidieť, aj keď tentokrát z kupovanej mrkvi.
 Lokše Mám veľmi neodbytný pocit, že mojej rodine najviac chutia jedlá, ktoré vyžadujú niekoľkohodinový nepretržitý aktívny pobyt v kuchyni. Myslím tým ozaj aktívny, žiadne čakanie, kým sa uvarí fazuľa, alebo upečie kurča. Krásnym príkladom sú lokše. Pri ich príprave je dobré vyhodiť z kuchyne všetko obecenstvo, vrátane nenažraného psiska, ktoré kňučaním dáva najavo, že už týždeň nejedol, aj keď som mu večer vlastnoručne naplnila misku jeho obľúbenými granulami (ak sa dá vôbec hovoriť o obľúbených v prípade psa, ktorý je vnútorne presvedčený že je človek, a mal by dostávať ľudskú stravu). V opačnom prípade bude pocit márnosti tým najsilneším pocitom, lokše budú miznúť z taniera rovnakou rýchlosťou, akou ich stihnete pripravovať a výsledok práce vôbec nebudete mať šancu vidieť. Je to depresívne a demotivujúce a príprava sa vám spojí s hundraním strávnikov, ktorí na každú placku musia čakať „celé hodiny“.
Na prípravu stačí minimum surovín – zemiaky, hladká múka a soľ. Zemiaky je dobré uvariť v šupke s dostatočným predstihom, vychladnuté olúpať a najemno nastrúhať. Pri väčšom množstve sa oplatí vybrať mlynček, aj keď s použitím vložky s malými dierkami nebudú také jemné, vo výsledku to vôbec nebude poznať. A ak chcete posilovať bicepsy, vytiahnite lis na zemiaky, ja som ešte žiadny, ktorý by prácu uľahčoval, nenašla.
Dajú sa použiť aj najprv olúpané a potom uvarené zemiaky (zbytky od obeda ), zakaždým by ale mali byť studené, teplé vstrebajú priveľa múky a základné pravidlo pri príprave cesta je – čím menej múky, tým chutnejšie lokše, a tým ťažie sa s nimi pracuje. Múky by nemalo byť viac ako jedna tretina váhy zemiakov.
Ako všetky zemiakové cestá, aj toto rýchlo redne, preto sa nedá pripraviť dopredu, ani odložiť na potom. To je jeho prvá nevýhoda. Ďalšou nezanedbateľnou je neporiadok v kuchyni, múka okolo varnej dosky, múka okolo válu, múka na prepravnej trase… Preto je dobré umiestniť vál čo najbližšie miestu pečenia a zmenšiť tak kontaminovaný priestor. Ak vám pomáhajú deti, tak nefunguje nič, múka bude vo vlasoch, na tričkách a zamorí aj okolité miestnosti. Treťou nevýhodou je dym z opadanej a následne pripálenej múky, pri takej piatej lokši už môžete z okna vysielať dymové signály. Na to je jednoduché riešenie, postačí opekať na tej najlacnejšej liatinovej panvici z Ikea, a nad drezom ju čas od času očistiť chumáčom z papierových utierok (na pripálené kúsky dobre funguje škrabka na sklokeramiku). Ak si teraz kladiete otázku, odkiaľ toľko múky, vedzte, že ak pri vaľkaní nebudete dostatočne podsypávať, cesto a vál vytvoria nerozlučnú dvojicu.
Pre 1-4 osoby:
1 kg zemiakov
cca 300 g hladkej múky + na podsypávanie
soľ – necelá kávová lyžička
1 vajce – nemusí byť
Na dokončenie:
- husaciu masť (ak sa budú podávať ako príloha k pečienke)
- prepražené maslo + cukor
- Uvarené postrúhané zemiaky zmiesime so soľou a hladkou múkou na tak tuhé cesto, aby sa z neho dali vyvaľkať placky. Nemusíme použiť všetku múku, preto ju pridávame po častiach. Je jednoduchšie začať miesiť v mise a domiesiť na vále, než celý proces absolvovať rovno na vále. Z bochníka odkrajujeme kúsky a vyvaľkáme okrúhle placky. Prenesieme ich po jednom na liatinový plát alebo panvicu a opekáme na sucho najprv na jednej strane, vidličkami alebo lopatkou obrátime a dopečieme. S teplotou to netreba preháňať, stačí na stupeň 6, múka by mala mať čas sa prepiecť. Opečené potrieme masťou alebo maslom a posypeme cukrom. Vrstvíme na seba. Pri podávaní rolujeme ako palacinky, skladáme ako šatôčky, či len tak jednoducho rovné (v tomto smere tápem, lebo zatiaľ som to nikdy neservírovala, každý si jednoducho pľasol ukoristenú porciu na tanier).
- Môžu sa okrem cukru sypať aj makom, alebo namiesto neho potierať lekvárom, ale k tomu som sa nikdy nedostala…
  
  
- Ako je vidieť, jednoduché jedlo nemusí byť vôbec jednoduché a nakoniec sa ním ani nemusíme zavďačiť všetkým. Aj keď nepoznám človeka, ktorý by lokše nemal rád, jeden chce viac masla, druhý viac cukru, tretí viac lokší…
Mám veľmi neodbytný pocit, že mojej rodine najviac chutia jedlá, ktoré vyžadujú niekoľkohodinový nepretržitý aktívny pobyt v kuchyni. Myslím tým ozaj aktívny, žiadne čakanie, kým sa uvarí fazuľa, alebo upečie kurča. Krásnym príkladom sú lokše. Pri ich príprave je dobré vyhodiť z kuchyne všetko obecenstvo, vrátane nenažraného psiska, ktoré kňučaním dáva najavo, že už týždeň nejedol, aj keď som mu večer vlastnoručne naplnila misku jeho obľúbenými granulami (ak sa dá vôbec hovoriť o obľúbených v prípade psa, ktorý je vnútorne presvedčený že je človek, a mal by dostávať ľudskú stravu). V opačnom prípade bude pocit márnosti tým najsilneším pocitom, lokše budú miznúť z taniera rovnakou rýchlosťou, akou ich stihnete pripravovať a výsledok práce vôbec nebudete mať šancu vidieť. Je to depresívne a demotivujúce a príprava sa vám spojí s hundraním strávnikov, ktorí na každú placku musia čakať „celé hodiny“.
Na lokše stačí minimum surovín – zemiaky, hladká múka a soľ. Zemiaky je najlepšie uvariť dopredu, vychladnuté olúpať a najemno nastrúhať. Pri väčšom množstve sa oplatí vytiahnuť mlynček na mäso, zemiaky síce nebudú tak najemno, ani keď použijete vložku s malými dierkami, ale vo výsledku to nieje poznať. Tí, ktorí chcú posilovať bicepsy môžu vytiahnuť lis na zemiaky, ja som taký, ktorý by naozaj pomáhal, ešte nenašla.
Dajú sa dobre využiť aj zemiaky, ktoré zvýšili od obeda, ale nemali by byť teplé pretože také spotrebujú viac múky a pri lokšiach platí jednoduché pravidlo: čím menej múky, tým sú chutnejšie a tým horšie sa s nimi pracuje. Maximále množstvo použitej múky by nemalo presiahnuť tretinu váhy zemiakov. Ak je cesto aj tak príliš lepivé, pridajte vajíčko, alebo ho pridajte rovno
Ako všetky zemiakové cestá, aj toto rýchlo redne a nedá sa urobiť s predstihom, ani ho odložiť na potom. To je prvá jeho veľká nevýhoda. Druhou je kontaminácia múkou celého pracovného priestoru – okolo válu, okolo sporáku, prenosové trasy… Z tohto dôvodu je praktické umiestniť vál čo najbližšie k sporáku. Ak vám pomáhajú deti, nepomôže nič, múka bude vo vlasoch, na tričkách a následne zamorí aj ostatné miestnosti. Poslednou nevýhodou je dym z opadanej a pripálenej múky, ale tomu sa dá jednoducho predísť opekaním na tej najlacnejšej liatinovej panvice z Ikea. Zvyšky múky z nej nad drezom oprášime chumáčom z papierových utierok (na pripálené zbytky dobre funguje škrabka na sklokeramiku). Ak sa pýtate, odkiaľ sa berie toľko múky… nuž, ak pri vaľkaní dostatočne nepodsypávate, cesto s válom vytvorí nerozlučnú dvojicu, a ak podsypávate, vyššie uvedeným efektom sa nevyhnete.
Pre 1-4 osoby:
1 kg zemiakov
cca 300 g hladkej múky + na podsypávanie
soľ – necelá kávová lyžička
1 vajce – nemusí byť
Na dokončenie:
- husaciu masť (ak sa budú podávať ako príloha k pečienke)
- prepražené maslo + cukor
- Uvarené postrúhané zemiaky zmiesime so soľou a hladkou múkou na tak tuhé cesto, aby sa z neho dali vyvaľkať placky. Nemusíme použiť všetku múku, preto ju pridávame po častiach. Je jednoduchšie začať miesiť v mise a domiesiť na vále, než celý proces absolvovať rovno na vále. Z bochníka odkrajujeme kúsky a vyvaľkáme okrúhle placky. Prenesieme ich po jednom na liatinový plát alebo panvicu a opekáme na sucho najprv na jednej strane, vidličkami alebo lopatkou obrátime a dopečieme. S teplotou to netreba preháňať, stačí na stupeň 6, múka by mala mať čas sa prepiecť. Opečené potrieme masťou alebo maslom a posypeme cukrom. Vrstvíme na seba. Pri podávaní rolujeme ako palacinky, skladáme ako šatôčky, či len tak jednoducho rovné (v tomto smere tápem, lebo zatiaľ som nikdy to nikdy neservírovala, každý si jednoducho pľasol ukoristenú porciu na tanier).
- Môžu sa okrem cukru sypať aj makom, alebo namiesto neho potierať lekvárom, ale k tomu som sa nikdy nedostala…
-
- Ako je vidieť, jednoduché jedlo nemusí byť vôbec jednoduché a nakoniec ani sa ním ani nemusíme zavďačiť všetkým. Aj keď nepoznám človeka, ktorý by lokše nemal rád, jeden chce viac masla, druhý viac cukru, tretí viac lokší…
-
-
|
|
Nejnovější komentáře