Rubriky
Nezařazené

Lokše

Lokše

Mám veľmi neodbytný pocit, že mojej rodine najviac chutia jedlá, ktoré vyžadujú niekoľkohodinový nepretržitý aktívny pobyt v kuchyni. Myslím tým ozaj aktívny, žiadne čakanie, kým sa uvarí fazuľa, alebo upečie kurča. Krásnym príkladom sú lokše. Pri ich príprave je dobré vyhodiť z kuchyne všetko obecenstvo, vrátane nenažraného psiska, ktoré kňučaním dáva najavo, že už týždeň nejedol, aj keď som mu večer vlastnoručne naplnila misku jeho obľúbenými granulami (ak sa dá vôbec hovoriť o obľúbených v prípade psa, ktorý je vnútorne presvedčený že je človek, a mal by dostávať ľudskú stravu). V opačnom prípade bude pocit márnosti tým najsilneším pocitom, lokše budú miznúť z taniera rovnakou rýchlosťou, akou ich stihnete pripravovať a výsledok práce vôbec nebudete mať šancu vidieť. Je to depresívne a demotivujúce a príprava sa vám spojí s hundraním strávnikov, ktorí na každú placku musia čakať „celé hodiny“.

Na prípravu stačí minimum surovín – zemiaky, hladká múka a soľ. Zemiaky je dobré uvariť v šupke s dostatočným predstihom, vychladnuté olúpať a najemno nastrúhať. Pri väčšom množstve sa oplatí vybrať mlynček, aj keď s použitím vložky s malými dierkami nebudú také jemné, vo výsledku to vôbec nebude poznať. A ak chcete posilovať bicepsy, vytiahnite lis na zemiaky, ja som ešte žiadny, ktorý by prácu uľahčoval, nenašla.

Dajú sa použiť aj najprv olúpané a potom uvarené zemiaky (zbytky od obeda :)), zakaždým by ale mali byť studené, teplé vstrebajú priveľa múky a základné pravidlo pri príprave cesta je – čím menej múky, tým chutnejšie lokše, a tým ťažie sa s nimi pracuje. Múky by nemalo byť viac ako jedna tretina váhy zemiakov.

Ako všetky zemiakové cestá, aj toto rýchlo redne, preto sa nedá pripraviť dopredu, ani odložiť na potom. To je jeho prvá nevýhoda. Ďalšou nezanedbateľnou je neporiadok v kuchyni, múka okolo varnej dosky, múka okolo válu, múka na prepravnej trase… Preto je dobré umiestniť vál čo najbližšie miestu pečenia a zmenšiť tak kontaminovaný priestor. Ak vám pomáhajú deti, tak nefunguje nič, múka bude vo vlasoch, na tričkách a zamorí aj okolité miestnosti. Treťou nevýhodou je dym z opadanej a následne pripálenej múky, pri takej piatej lokši už môžete z okna vysielať dymové signály. Na to je jednoduché riešenie, postačí opekať na tej najlacnejšej liatinovej panvici z Ikea, a nad drezom ju čas od času očistiť chumáčom z papierových utierok (na pripálené kúsky dobre funguje škrabka na sklokeramiku). Ak si teraz kladiete otázku, odkiaľ toľko múky, vedzte, že ak pri vaľkaní nebudete dostatočne podsypávať, cesto a vál vytvoria nerozlučnú dvojicu.

Pre 1-4 osoby:

1 kg zemiakov

cca 300 g hladkej múky + na podsypávanie

soľ – necelá kávová lyžička

1 vajce – nemusí byť

Na dokončenie:

– husaciu masť (ak sa budú podávať ako príloha k pečienke)

– prepražené maslo + cukor

Uvarené postrúhané zemiaky zmiesime so soľou a hladkou múkou na tak tuhé cesto, aby sa z neho dali vyvaľkať placky. Nemusíme použiť všetku múku, preto ju pridávame po častiach. Je jednoduchšie začať miesiť v mise a domiesiť na vále, než celý proces absolvovať rovno na vále. Z bochníka odkrajujeme kúsky a vyvaľkáme okrúhle placky. Prenesieme ich po jednom na liatinový plát alebo panvicu a opekáme na sucho najprv na jednej strane, vidličkami alebo lopatkou obrátime a dopečieme. S teplotou to netreba preháňať, stačí na stupeň 6, múka by mala mať čas sa prepiecť. Opečené potrieme masťou alebo maslom a posypeme cukrom. Vrstvíme na seba. Pri podávaní rolujeme ako palacinky, skladáme ako šatôčky, či len tak jednoducho rovné (v tomto smere tápem, lebo zatiaľ som to nikdy neservírovala, každý si jednoducho pľasol ukoristenú porciu na tanier).
Môžu sa okrem cukru sypať aj makom, alebo namiesto neho potierať lekvárom, ale k tomu som sa nikdy nedostala…



Ako je vidieť, jednoduché jedlo nemusí byť vôbec jednoduché a nakoniec sa ním ani nemusíme zavďačiť všetkým. Aj keď nepoznám človeka, ktorý by lokše nemal rád, jeden chce viac masla, druhý viac cukru, tretí viac lokší…

Mám veľmi neodbytný pocit, že mojej rodine najviac chutia jedlá, ktoré vyžadujú niekoľkohodinový nepretržitý aktívny pobyt v kuchyni. Myslím tým ozaj aktívny, žiadne čakanie, kým sa uvarí fazuľa, alebo upečie kurča. Krásnym príkladom sú lokše. Pri ich príprave je dobré vyhodiť z kuchyne všetko obecenstvo, vrátane nenažraného psiska, ktoré kňučaním dáva najavo, že už týždeň nejedol, aj keď som mu večer vlastnoručne naplnila misku jeho obľúbenými granulami (ak sa dá vôbec hovoriť o obľúbených v prípade psa, ktorý je vnútorne presvedčený že je človek, a mal by dostávať ľudskú stravu). V opačnom prípade bude pocit márnosti tým najsilneším pocitom, lokše budú miznúť z taniera rovnakou rýchlosťou, akou ich stihnete pripravovať a výsledok práce vôbec nebudete mať šancu vidieť. Je to depresívne a demotivujúce a príprava sa vám spojí s hundraním strávnikov, ktorí na každú placku musia čakať „celé hodiny“.

Na lokše stačí minimum surovín – zemiaky, hladká múka a soľ. Zemiaky je najlepšie uvariť dopredu, vychladnuté olúpať a najemno nastrúhať. Pri väčšom množstve sa oplatí vytiahnuť mlynček na mäso, zemiaky síce nebudú tak najemno, ani keď použijete vložku s malými dierkami, ale vo výsledku to nieje poznať. Tí, ktorí chcú posilovať bicepsy môžu vytiahnuť lis na zemiaky, ja som taký, ktorý by naozaj pomáhal, ešte nenašla.

Dajú sa dobre využiť aj zemiaky, ktoré zvýšili od obeda, ale nemali by byť teplé pretože také spotrebujú viac múky a pri lokšiach platí jednoduché pravidlo: čím menej múky, tým sú chutnejšie a tým horšie sa s nimi pracuje. Maximále množstvo použitej múky by nemalo presiahnuť tretinu váhy zemiakov. Ak je cesto aj tak príliš lepivé, pridajte vajíčko, alebo ho pridajte rovno 🙂

Ako všetky zemiakové cestá, aj toto rýchlo redne a nedá sa urobiť s predstihom, ani ho odložiť na potom. To je prvá jeho veľká nevýhoda. Druhou je kontaminácia múkou celého pracovného priestoru – okolo válu, okolo sporáku, prenosové trasy… Z tohto dôvodu je praktické umiestniť vál čo najbližšie k sporáku. Ak vám pomáhajú deti, nepomôže nič, múka bude vo vlasoch, na tričkách a následne zamorí aj ostatné miestnosti. Poslednou nevýhodou je dym z opadanej a pripálenej múky, ale tomu sa dá jednoducho predísť opekaním na tej najlacnejšej liatinovej panvice z Ikea. Zvyšky múky z nej nad drezom oprášime chumáčom z papierových utierok (na pripálené zbytky dobre funguje škrabka na sklokeramiku). Ak sa pýtate, odkiaľ sa berie toľko múky… nuž, ak pri vaľkaní dostatočne nepodsypávate, cesto s válom vytvorí nerozlučnú dvojicu, a ak podsypávate, vyššie uvedeným efektom sa nevyhnete.

Pre 1-4 osoby:

1 kg zemiakov

cca 300 g hladkej múky + na podsypávanie

soľ – necelá kávová lyžička

1 vajce – nemusí byť

Na dokončenie:

– husaciu masť (ak sa budú podávať ako príloha k pečienke)

– prepražené maslo + cukor

Uvarené postrúhané zemiaky zmiesime so soľou a hladkou múkou na tak tuhé cesto, aby sa z neho dali vyvaľkať placky. Nemusíme použiť všetku múku, preto ju pridávame po častiach. Je jednoduchšie začať miesiť v mise a domiesiť na vále, než celý proces absolvovať rovno na vále. Z bochníka odkrajujeme kúsky a vyvaľkáme okrúhle placky. Prenesieme ich po jednom na liatinový plát alebo panvicu a opekáme na sucho najprv na jednej strane, vidličkami alebo lopatkou obrátime a dopečieme. S teplotou to netreba preháňať, stačí na stupeň 6, múka by mala mať čas sa prepiecť. Opečené potrieme masťou alebo maslom a posypeme cukrom. Vrstvíme na seba. Pri podávaní rolujeme ako palacinky, skladáme ako šatôčky, či len tak jednoducho rovné (v tomto smere tápem, lebo zatiaľ som nikdy to nikdy neservírovala, každý si jednoducho pľasol ukoristenú porciu na tanier).
Môžu sa okrem cukru sypať aj makom, alebo namiesto neho potierať lekvárom, ale k tomu som sa nikdy nedostala…
Ako je vidieť, jednoduché jedlo nemusí byť vôbec jednoduché a nakoniec ani sa ním ani nemusíme zavďačiť všetkým. Aj keď nepoznám človeka, ktorý by lokše nemal rád, jeden chce viac masla, druhý viac cukru, tretí viac lokší…