Rubriky
Nezařazené

Toto nejem!

GaspachoNebaví ma variť stále dookola rovnaké jedlá, také stávky na istotu, x-krát vyskúšané a úspešné, ale niekedy neskutočne nudné. V tomto sa s rodinou zásadne rozchádzam, pretože ich jesť tieto nudné jedlá zatiaľ neomrzelo (je v tom vidieť nádej do budúcna?). So striedavým úspechom teda dosť často skúšam novinky, pretože kto varí, ten rozhoduje a ostatní majú smolu, alebo možnosť si uvariť sami. Niečo  z pokusov nemá úspech a už sa nezopakuje, niečo úspech má a tiež sa nezopakuje, a niečo sa úspešne zaradilo do pravidelného repertoáru. A je aj zopár takých, ktoré mne chutia natoľko, že ich opakujem pravidelne, ale všetci ostatní dajú prednosť suchému rožku. Patrí k nim bazalkové pesto, ktoré nekončí iba v cestovinách, polievka z cvikly, pečená cvikla, grilované cukety a baklažán i gazpacho…

Gazpacho si v lete robím každú chvíľu. Jeho rodný list je natoľko známy, že sa nebudem zdržiavať a prejdem hneď k mojej víťaznej variante:

½ kg paradajok

1 paprika

¼ šalátovej uhorky (olúpanej)

1 strúčik cesnaku

¼ veľkej cibule

soľ

čierne korenie

Ono to ani nieje recept, všetko sa iba rozmixuje, precedí, vychladí, dochutí olivovým olejom a potom sa už len prikusuje hrianka, potrená cesnakom a pokvapkaná tým istým olejom. Alebo maslom. U mňa. Inak je v obehu nespočet rôznych variant, len doporučujem nezvyšovať veľmi percento cesnaku a cibule, v surovom stave sú schopné privlastniť si väčšiu časť arómy a premeniť dych na spoločensky neprijateľný. U zbytku rodiny zamietnuté s argumentom, že je to studené. Zaujímavé, že som toto nikdy nepočula pri zmrzline…